"Ostatné prevádzky, ako supermarkety, kde je denne množstvo ľudí,
nadnárodné spoločnosti, automobilky, chemické závody, priemyselná
výroba, kde sú tisíce ľudí spoločne, fungujú," uviedla pre TASR Tatiana Kopilová s tým, že na pravidlá COVID automatu doplácajú najmä "malí" podnikatelia z oblasti stravovania, hotelierstva a starostlivosti o ľudské telo.
Udržať prevádzku rentabilnú pri "okienkovom" predaji je podľa nej
nereálne a preplácanie 80 percent mzdových nákladov na zamestnancov ako
pomoc od štátu nedostatočná. Jej manžel Slavomír Kopil sa pýta, z čoho
majú žiť a pripomína základné práva a slobody vyplývajúce z Ústavy SR.
Ani odklad splátok úverov bankám nepovažujú manželia za dostatočnú
pomoc, keďže podnikatelia ich budú musieť splatiť. Kedy budú môcť začať
znova plnohodnotne podnikať, pritom nevedia. Podľa Kopila je takmer po
dvoch rokoch trvania pandémie mnoho podnikateľov v gastrosektore
nútených brať nové úvery na to, aby mohli splácať podlžnosti voči štátu.
"A to len preto, že ich štát zatvoril," podotkol s tým, že spätná
pomoc dosiaľ neprišla v adekvátnej podobe. Tá by podľa Kopilovej mohla
predstavovať preplácanie 70 percent priemeru príjmov v období pred
pandémiou. "Alebo nech nás nechajú pracovať ako obchodné reťazce alebo nadnárodné spoločnosti," uzavrela.
Ako pre TASR uviedla hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR Daša
Račková, za porušenie opatrení v súvislosti s COVID automatom a
otvorenie gastroprevádzky v jeho čiernej fáze môže regionálny úrad
verejného zdravotníctva v správnom konaní uložiť pokutu vo výške od 150
do 20.000 eur. Pri stanovení výšky pokuty sa podľa jej slov prihliada na
viaceré okolnosti.
"Rozhodnutie opakovane nerešpektovať platné opatrenia môže viesť v
tejto súvislosti k početným správnym konaniam a konečná suma uložených
sankcií sa môže stále viac zvyšovať," doplnila.